Chceš byť nové alebo starové SB? Tak prosím TUTO!
Deti nenávidim všetky tie raťazové komentáre ja vás mám všetkych rada ale fakt na to nejsom....tak pls neposielajťe ok?

1. kapitola Letné predsavzatie pri Ušku.

3. prosince 2009 v 17:33 | Sidi |  Pes a ja

Nezabúdajte čo som vám vravela v prológu....!!!!
VAROVANIE: Bude to šialenosť!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

1. Kapitola - Letné predsavzatie.

Sedela som na brehu plytkého potoka. Celá dedina ho volala Uško, no nikdy som nepochopila prečo. Letné prázdniny som si užívala plnými dúškami.
- Bo Sida veď ty už budeš mať 14! Už nebudeš žiadne decko, tak sa začni správať normálne! - pri tejto vete som sa hlasno a dosť švihnuto rozosmiala. Nikdy som sa nesprávala a ani nesmiala normálne.
- A dá sa vôbec v mojom veku správať a smiať normálne? - Hlboko zahĺbená do filozofickej otázky, ktoré si mimochodom pokladám dosť často, som si ani nevšimla, že mi v bruchu vyhravajú muzikanti. Mojim dosť chabým periférnym videním som zaregistrovala, že sa čosi čierneho vedľa mňa pohlo. Naozaj, vedľa mňa bol veľký, čierny pes. Naklonil sa k potoku a svojim šikovným a dlhým jazykom začal piť špinavú vodu z Uška.
- Fúj z toho by som sa nikdy nenapila - ohrnula som nosom. Posunula som sa od neho. Spomenula som si totiž na babkine prednášky o túlavých psoch a besnote, ktorú prenášajú. Nebála som sa ho, naopak pôsobil prítulne, ale bolo mi ľúto tých hodín počúvania toho istého scenára smrti po infikovaní sa besnotou...Ten pes bol krásny. Nevedela som určiť jeho rasu.
- To je asi nejaký druh vlčiaka. - Bol naozaj veľký na nejakého obyčajného psa. Mal krásnu lesklú čiernu srsť a hnedé oči. Zdalo sa mi, že zaregistroval môj posun.
- Musíš sedieť nehybne. Nezaujímaj sa oňho. Akoby tam nebol. Tak na teba nezaútočí. Čo keď je naozaj besný há? Ale keď on je taký nádherný.... - Vravela som si v duchu, ako som naňho tak civela. Milujem zvieratá a obdivujem ladnosť ich pohybou, odtiene ich srstí a spôsob ich rozmýšľania. Ten pes, ja neviem, mala som pocit, že ma naozaj registroval a nie len ako pes ale cítila som tam niečo viac. Akoby chápal význam mojich pohľadov.
- Hm divné - pomyslela som si - je načase, aby si sa pobrala domov, obed už volá a aj slniečko páli - a postavila som sa. Len čo som si trochu oprášila tu moju neformnú vec vzadu, čo väčšinna ľudí volá prdel, teda zadok, ten pes sa hodil do vody a hoci bola akokolvek plytká, moje nohy neostali suché.
Musela som zmeniť plán o odchode. Prišla som k zisteniu, že ten pes asi vôbec nie je besny. Je priam úžasný. Musela som sa rehliť akonáhle som ho uvidela v tej vode. Ak si predstavíte slovo jašenie sa, bláznenie sa a zábavu v jednom a z trojnásobíte to možno by to vykrylo desatinu pojmu, čo ten pes predvádzal. Nakláňal sa za ´rybami´, točil sa dookola, aby ma čo najviac ošpliechal, ako keby to bol zámer, hádzal sa do vody. No ja som prosto nemohla... V tom sa ten pes rozbehol a vybehol na breh.
- Ajaj. Teď to bude zlí - vravela som si, keď ten pes pribehol ku mne a celou silou ma začal tlačiť smerom do vody. Tlačil ma celou silou a hoci som bola akokoľvek zapretá po maličkých kuskoch som sa približovala k špinavému Ušku. Nakoniec sa mu podarilo nejak ma potknúť, prešmyknúť sa cezo mňa a ja som s výkrikom padla do tej zelenkastej vodičky. S prísnym a nasrdeným pohľadom som sa pozrela do očí psovi, ktorý medzičasom pristál na mne. Ten jeho pohľad ma nakoniec obmäkčil a prinútil k radostnému smiechu. Asi to pochopil ako dobré znamenie a začal ma oblizovať po celej tvári.
- A, že už budem vyspelejšia... Houby! -
Kapitolky budú asi takto dlhé tak hádam vás to neodradí.... aspoň tu budú rýchlejšie... Majte sa
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama