Chceš byť nové alebo starové SB? Tak prosím TUTO!
Deti nenávidim všetky tie raťazové komentáre ja vás mám všetkych rada ale fakt na to nejsom....tak pls neposielajťe ok?

1. kapitola - Nechcená /kto som, čo som/

1. prosince 2009 v 20:51 | Sidi |  Rose Black
( SZPCH )

Ahoj!
Volám sa Rose. Som vysoká 170 centimetrov, vážim 45 kilogramov. Moje miery sú 80-56-89. Mám po pás dlhé, rovné, čierne vlasy a čierne oči.
Pred malou chvíľou som zomrela.


Neviem, či je to trest alebo vykúpenie, no každopádne by som sa rada, ešte pred tým ako nadobro odídem na večný odpočinok, s niekým podelila o príbeh môjho života. Som rada, že ty si ochotný vypočuť si radosti a starosti mojho krátkeho bytia.
Žijem, teda žila som do svojej dospelosti v rodinnom dome na malom pomerne ošúchanom námestí v Londýne. Som prostredná z troch súrodencov. Väčšina prostredných povie, že je to na hovno, lebo na najstrajšieho pripadá vždy tá najväčšia zodpovenosť, najmlašieho zakaždým rozmaznávajú a prostreného všetci berú ako samozrejmosť. U nás to bolo inak:
-Môj veľký brácho bol prvorodený. A no nebol podľa rodinných predstáv. Ale rodinné predstavy zasa hovoria, že kto je proti nim musí dostať trest. Tak ho pravideľne aj dostával a najčastejšie ten fyzický.
-Po dvoch rokoch som sa mojej matke narodila ja. Bola som nechcené dieťa. Nechcené a to doslovne. Väčšinu času som bola zavretá v malej izbe. Bola som rovnaká ako brácho a matka sa ku mne nepriznávala. Podľa nej som bola usoplený parchant a často som jej služila ako ďalší domáci škriatok. Väčšina susedov ani netušila, že som.
-Konečne, keď som mala 1, prišlo pre matku vykúpenie v podobe ideálneho syna. Najmladší brat bol za rovnaké názory, ako zbytok rodiny, bol rovnako odporný, rovnako protivný, zákerný a nechutný. Preto sme ho brácho a ja neznášali. Rodina ho však milovala a patrične rozmaznávala.
A všetky tieto faktory spôsobili to, že som veľmi rada a pri každej príležitosti odchádzala z toho domu hrôzy. Nechodila som ďaleko, ale za to som v okolí poznala každé túlavé zvieratko a pokojné ale aj rušné miesta som poznala po pamäti.
Nikdy som nedostala nové šaty, boli buď po matke alebo po sesterniciach. Zakažým boli roztrhané, prežraté moľami alebo apoň ošúchané. A vždy mi boli priveľké. Keď som vonku našla šijací stroj moje šaty začali dostávať normálnejší výzor. Ďalši dôvod prečo ma matka nenávidela - muklovská práca. No i tak ma okoloidúci považovali za tuláčku. Často krát ma ľudia posielali do čerta, alebo po mňe hádzali odpadky a jasne mi dávali najavo, že nie som vítana v ich blízkosti. Ale mne to nevadilo pretože doma ma nechceli ešte viac.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tj Tj | Web | 23. září 2011 v 23:20 | Reagovat

Chudák Rose :(. Pekne napísané.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama