Chceš byť nové alebo starové SB? Tak prosím TUTO!
Deti nenávidim všetky tie raťazové komentáre ja vás mám všetkych rada ale fakt na to nejsom....tak pls neposielajťe ok?

17. kapitola – Diera v zemi

3. prosince 2009 v 20:12 | Sidi |  Keby bolo keby


Pár ľudí mi písalo, že si prosia veselú kapču tak uvidíme či sa mi to podarilo....
Nemá čas sa vykecávať bo zachvíku hrám predstavenie takže zatím pa...



,,Si
v poho???" Opýtal sa James po chvíli smerom k k Lily.
,,Myslela som, že tvoje dedukčné schopnosti sú na vyššej úrovni." Poznamenala podráždene červenovláska spoza stromu.
,,Nevedel som, že máš strach z výšok. Od toho tu predsa vždy bolo Alice." Vravel s úškrnom ako opäť zmenšil metlu do malého čuda.
,,Hej bola." Vravela stále podráždene. ,,Ale ja mám strach z lietania ak by si nevedel. A z horských dráh a z pavúkov a z pavučín." Rozhadzovala rukami. ,,A keď sa to všetko skĺbi dokopy myslím, že je celkom prirodzený tento," ukázala za strom, ,, výsledok." Vravela a líca sa jej zafarbili do červena. ,,Všade mám pavučiny a ÁAAA! Do merlinových osratých spodkoch!" Vykríkla keď si z výstrihu vytiahla osem nohú príšerku. To v Jamesovi vyvolala záchvat smiechu. ,,Nerehoc sa!"
,,Aspoň vidím, že nie som jediný, ktorý vie kde je najlepšie."
,,To nie je smiešne. A okrem toho by sme sa mali pohnúť."
,,Jasné, jasné len si musím dávať pozor na tvojich nových nápadníkov." Prehodil James a za túto narážku si vyslúžil jedno krásne pozaucho od Lily. Tá sa nadurdene pobrala preč.
,,Au! Veď je to len sranda, nie?" James chytil Lily za ruku a pritiahol si ju k sebe. ,,Ospravedlňujem sa."
,,Odpustené." Povedala trochu nútene ale s úškrnom. ,,Ideme!" Vyhlásila rozhodne a rázne vykročila. James ju poslušne nasledoval . Začal si uvedomovať, že zranená ruka a noha ho začínajú pobolievať a na chvíľu prestal vnímať cestu iba naslepo kráčal za postavou pred ním. Lily hľadela pred seba. Zvierala prútik keď zrazu zacítila ako do niečoho mäkkého stúpila. ,,Fúúúúúúúúúúúúúúúúj!" Vykríkla a začala si hnedú hmotu na podrážke otierať o vedľajšiu trávu. ,,Prečo ja musím mať takéto šťastie. Čo som komu urobila! Tie topánky sú úplne zničené!"
Strapatý muž si konečne uvedomil kde sa nachádzajú a, že jeho drahá žena ich omylom zaviedla úplne mimo cesty. Bola chyba, že nedával pozor. Teraz sa musel dívať všade dookola aby ako tak určil ich polohu. Pozeral sa bokom , keď narazil do Lily.
,,Dávaj pozor!" Povedala podráždene červenovláska. Hľadela v predklone na zem v ilúzii Zakázaného Lesa, keď si všimla niečo nezvyčajné. Bolo to hnedé a ťahalo sa to do výšky. Veľmi jej to pripomínalo konské nohy. Ustráchane sa pozrela hore na rozzúreného kentaura. Hrot jeho šípu smeroval priamo medzi jej zelené oči. Už-už chcela vykríknuť ale James jej priložil ruku na ústa. Jemne ju potiahol a pomaly urobili spoločne krok dozadu, ale kentaur neostal pozadu. Urobili dva ale vzdialenosť šípu od Lilynho čela sa nezmenila.
,,Keď poviem tri, podlezieš ma a pobežíš čo najďalej."
,,Čo?" Zamumlala Lily cez Jamesovu ruku.
,,Raz."
,,James, ale..."
,,Dva."
,,A čo ty?"
,,TRI!" Lily, hoci nechcene podliezla Jamesovu ruku a bežala o zlom krky. Nechcela pokračovať ale vedela, že ak chce zachrániť Alice, Franka, Harryho a všetkých musí nájsť ten poondiaty kúsok voldemortovej duše. Keď sa letmo pozrela dozadu videla James ako sa vôbec nebráni. Iba sa chováva za vyčarovaním štítom. Všimla si, že nejaké šípi ho zasiahli. Vedela, že by nemal silu ublížiť tvorovi ako je tento. Musela rýchlo niečo vymyslieť. Ale bola príliš ďaleko a James zakrýval kentaura.
Nikdy to kúzlo nemala rada ale bola to jediná šanca: ,,James, zohni sa! James, zohni sa! Prosím, zohni sa." Myslela si neprestajne a dúfala, že to James nejako odhalí. Vždy ju vedel predvídať a smial sa z nej, že vie čítať myšlienky. Teraz si želala, aby to neboli báchorky nafúkaného 16-ročného testosteronmi okupovaného človeka.... ,,James, prosím." Vystrela ruku a prútik namierila priamo ku nim. ,,Durooo!" Lúč svetla vytreskol z krásneho prútika a rútil sa hlbšie do lesa priamo k dvom postavám. ,,James zohni sa! Zohni sa! ZOHNI SA!"
Už by mala byť dosť ďaleko. Ale aj tak sa musel obzrieť v nádeji, že ju ešte aspoň raz uvidí. Pootočil hlavu a lúč svetla sa rútil priamo k nemu. ,,Merlina Lily..." myslel si keď mu lúč preletel priamo nad jeho zohnutým telom. Zasiahol vzpínajúceho sa kentaura priamo medzi oči a on sa okamžite premenil na kameň. ,,...si fakt dobrá!" Uškrnul sa.
,,Si v poriadku?" Udychčane sa spýtala červenovláska, keď sa konečne dostala k Jamesovi.
,,My záškodníci vždy." Rozstrapatil si vlasy.
,,Ten les na teba nevplýva dobre." Poznamenala Lily a uhladila si červené vlasy. ,,Čo tam tak stojíš? Stalo sa niečo?" Obrátila sa na Jamesa.
,,Nie nič. Len počúvam či sa neblíži zbytok stáda. Ale nič nepočuť."
,,Tak to je dobré nie? Aspoň sa už nebudeme musieť trápiť
s ďalšími." Poznamenala červenovláska ,, Či nie?" Spýtala sa neisto po chvíľke.
,,Ťažšiu otázku nemáš?" Uškrnul sa jeden z najlepších metlobalistov Rokfotru. ,,To je teraz jedno aj tak sa musíme ponáhľať. Vôbec nemám pojem o čase."
,,Uhm." Prikývla Lily bez zaváhania. ,,Poznáš cestu? Teda aspoň tušíš kde sme?"
,,Vôbec." Hodil ďalší úprimný úškrn James.,, Ale tamto to vyzerá nádejne."
,,Dobre! To ty si tu ten, kto sa vyzná v Zakázanom lese."
,,Veď ja vždy." Rozstrapatil si už tak dosť strapaté vlasy vysoký muž v okuliaroch.
- Plesk - Udrela ho po chrbte jeho usmiata žena: ,,Nenamýšľaj si." Aj on sa usmial chytil ju za ruku a spolu vykročili do tmy ešte tmavšieho lesa.
*************************************************************************
,,Rozmýšľal som, že keď Harry trochu po vyrastie mohol by som mu prirobiť malý balkónik." Rozprával James šeptom.
,,Ale to môžeš aj teraz nie?" Namietala Lily šeptom.
,,Lenže ja ho chcem urobiť pomuklovsky. Vieš ručne a možno by sme mohli opraviť podkrovie a urobiť tam ďalšie izby alebo rozšíriť kuchyňu do záhrady." Vykladal zasnene a dokonale bolo na ňom vidieť ako má obraz upraveného domu pred sebou.
,,No to určite!" Ohradila sa zeleno očka a v očiach jej zahorel plameň.
,,A prečo nie?" Začudoval sa James spoza okuliarov.
Lily sa iba jemne zasmiala pri spomienkach. ,,Pamätáš, sadenie mojich chryzantén. Kebyže si so Siriusom nepomôžete prútikom, tak tam ste doteraz."
,,A keby ti to Harry nevykecal tak o tom dodnes nevieš."
,,To je jedno! Alebo keď si chcel po muklovsky vymeniť žiarovku? Už len pritom ti takmer zhorela košeľa. Keď si montoval muklovsky Harryho postieľku. Dodnes nemôžem pochopiť ako sa ti tam mohli privrieť prsty. A jasne si spomínam na tvoj výraz v tvári keď si na dvere prirábal kľučku a zámok..." Lily vravela ďalšie a ďalšie príhody z dní keď sa James doslova HRAL na zručného mukla. Ibaže pozornosť samotného James akosi upadala. ,,Keby to tak mal byť balkón a kuchyňa. Isto! Jednoducho ti nedovolím zničíš náš dom." Usmiala sa mladá pani domu. Ten úsmev pri pohľade na nepozornosť Jamesa rýchlo opadol. ,,Počúvaš ma vôbec?" Rozčuľovala sa až jej trochu očerveneli lícne kosti.
,,Uhm. Stále." Povedal po hodnej chvíli.
,,James čo je?"
,,Pozor!" Vykríkol a zhodil Lily do hŕby suchého lístia. Ona už len videla ako niekoľko šípov preletelo okolo nich.
,,To sú...?"
,,Hej." Odpovedal rázne, zdravou rukou ju zdvihol zo zeme a utekali zasa do neznáma.
,,Čo sa toto nikdy neskončí?" Povedala si Lily sama pre seba. A bežala ďalej.
,,Poď sem! Tuto zabočím so ľava." Vravel James v rýchlom behu. Lenže kým Lily stihla zabočiť ucítila pod nohami niečo mäkké. Za krátky okamih pod nohami stratila aj to a padala dole tunelom. Niekam do tmava a vlhka.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama