Chceš byť nové alebo starové SB? Tak prosím TUTO!
Deti nenávidim všetky tie raťazové komentáre ja vás mám všetkych rada ale fakt na to nejsom....tak pls neposielajťe ok?

2. kapitola - Z rodu najvernejších /čo je zač moja rodina/

1. prosince 2009 v 20:52 | Sidi |  Rose Black
(SZPCH)

Neviem, či poznáte Voldemortra. Väčšinna čarodejníkov sa bojí vyslovovať jeho meno, pretože je to (že vraj) najstrašnejší, najmocnejší a najkrutejší čarodejník všetkých čias. Jeho cieľom je podvoliť si svet čarodejníkov a vyhubiť muklov. Sám by to ale nedokázal, preto si okolo seba zhromažďuje prívržencov, ktorých nazývame Smrťožrúti. Ja pochádzam z rodu tých najvernejších Smrťožrútov.



Smrťožrúti vyznávajú čistú krv. Keď ste čarodejník, ale máte rodičov muklov máte to u nich prehraté. Najradšej by vás odpravili na druhý svet hneď na mieste. Pretože tým, že máte rodičov nečarodejníkov, ste pošpinili krv čarodejníkov a to je ten najväčší priestupok, aký ste kedy mohli urobiť. A keďže je moja rodina samý smrťožrút, toto zmýšľanie je u nás takmer ako zákon. Takže čarodejníci z muklovských rodín sa oslovujú iba humusáci. Ale bráchovi a mne sa toto zmýšľanie zdá zvrátené. My nemáme proti muklom a čarodejníkom z muklovských rodín nič, a preto sme v našej rodine považovaní za rovnako odporných, nechutných a životanehodných ako muklovia a čarodejníci s týmto pôvodom.
Keď sa Voldemort objavil, moja rodina vedela, na ktorej strane bude stáť. Však, nenadarmo, chodili všetci do Slizolinu ako sám ´pán zla´, ako Voldemorta volali. To, čo prišlo s érou smrťožrútstva, bol už len slabý odvar toho, čo bolo predtým.
Pre otca sme boli vzduch, obzvlášť ja. Ani pri rozmaznacovi (ako som s bráchom volala mladšieho brata) som nevidela nejakú väčšiu zmenu. Jednoducho jeho deti mu boli ukradnuté. Už ani neviem ako vyzeral, ani či ešte žije.
Za otca sme všetci ako náhradu mali srtýka. Ten sa asi hanbil za chovanie svojho brata, a tak sa nám snažil vynahradiť otcovskú ruku. Jeho vzťah k nám bol predsa len trochu iný. Mňa nebral len ako vzuch. Dokonca sa so mnou aj párkrát porozprával. K Rozmaznacovi sa správal trochu odmeranejšie ako zbytok rodiny. Najviac si obľúbil bráchu. Správal sa k nemu normálne. Vôbec nie tak ako ostatní. Možno preto, že mal okolo seba samé baby.
Ako každá čarodejnícka rodina sme mali domácich škriatov a jeho žena im začala odsekávať hlavy. Bolo mi zle, keď som musela na chodbe prechádzať okolo nich. Táto ženská mu porodila tri dcéry.
Najmladšia bola od bráchu o štyri roky staršia, no bola pod nadvládou svojich sestier, tak sa z nej stala trochu cintľavka - tá pravá súdi...
Stredná bola niečo ako brácho. Mala síce veľa z rodinnej zloby ale viac mala proti Volemortovi a jeho cieľom. Neviela som ju odvtedy, čo ju rodina zavrhla, lebo ako sami povedali: ,,Vzala si humusáka a sama sa stala humusáčkou..."
Najstaršia bolo to najhnunejšie, najzákernekjšie, najnechutnejšie stvorenie vyžívajúce sa v ľudskom trápení a bolesti, aké som kedy stretla. Ona si všetku svoju žiadostivosť v týchto pocitoch ukájala na bráchovi a občas sa aj mňe ušlo. Nedokázala som jej v tom zabrániť. Neodpustiteľné kliadby ovládala už v trinástich rokoch. A to všetko naše týranie sa dialo s láskavým dovolením a podporou našej ´mamičky´.
Matka dávala bráchovi a mne jasne pocítiť, že najradšej by nás vyhodila do luftu. A brácho jej slúžil ako vrece na vybitie zlosti. Najviac ma švalo, že bracho sa zakaždým vyžíval v tomn, ako ju vyprovokuje. A poviem vám, bolo to celkom ľahké. Satačilo, aby prejavil svoj ,podľa nej zvrátený, názor. Ja som po niečom takom netúžila, preto som v jej blízkosti väčšinnou držala jazyk za zubami. Teraz viem, že to bola chyba. Jediný koho milovala bol Rozmaznanec.
Vždy umrčaný, nepolušný, žalujucí, protivný, zákerný, neodbitný a hlavne rovnako odporný ako zvyšok rodiny. To bol Rozmaznanec. Mal obrovské privilégia. Zakaždým, keď spôsobil niečo ´zlé´ zvalil to na bráchu alebo na mňa. Stačilo, aby hodil nevinný pohľad... Pri nás sme ani ten pohľad nestihli hodiť. Pamätám si, že mal štyri, keď na zadnej záhrade skoro upálil mačku. Matka sa na mňa vrhla s rukami v päsť za to, že som ju začala hasiť. Brácho sa však medzi nás dve postavil, tak si to najviac zlízol on. Cítila som sa za to previnilo a ako poďakovanie som sa oňho postarala...Ešte stále sa mu cítim byť zaviazaná ...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 pepenka5 pepenka5 | E-mail | Web | 1. prosince 2009 v 21:48 | Reagovat

Prečítam si to potom, nejaká som unavená :D Chcem sa spýtať - SB ostávajú?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama