Chceš byť nové alebo starové SB? Tak prosím TUTO!
Deti nenávidim všetky tie raťazové komentáre ja vás mám všetkych rada ale fakt na to nejsom....tak pls neposielajťe ok?

4. Kapitola Blesk

3. prosince 2009 v 17:42 | Sidi |  Pes a ja
Mám dosť divný pocit z tejto kapitoly. V podstate sú to len prechodné žvásy ale sľubujem, že tá ďalšia už bude k veci...
Sľubujem, že sa polepším.....
*cmuk

4. Kapitola - Blesk

Civela som na oca ako na zjavenie. Moji rodičia sú veľmi zváštni. Obidvaja sú prísni, ale každý na iné veci a tak isto sú obidvaja benevolentí ale na rozdielne prípady. A keď som niečo chcela stačilo presvedčiť toho jedného a ten presvedčil aj druhú polovičku. No ohľadom zvieratiek bol benevolentejší môj ocko a keďže prišiel v dobrej nálade bola to ideálna príležitosť. Navyše som mala po ruke nie len moje ale ešte jedny psie oči naviac.
,,Nie a ani mať nebudeme. Ten pes pôjde rovno do útulku!" vyhlásila mama.
,,Oco prosím. Budem ho venčiť a nebudem pred počítačom. Prosím mohol by bývať vo voliere. Aj tak tam už sliepky nie sú. A keď bude vonku, tak iba na ulici a nie na záhrade. Budem s nim chodiť von každý deň. Prosím... Aj ma poslúcha, mama to videla. Oco prosím."A hodili sme oči...
,,Žiadne také!" vyhlásila mama.
,,Zdá sa mi to ako solídny návrh." Preniesol oco a mama naňho neveriacky vypleštila oči. ,,Navrhujem, aby to mladá dáma vyskúšala na taký mesiac a keď to bude zvládať a my usúdime, že nás to nijako nezaťažuje dostane ho k narodeninám. Tuším to tak vychádza."
,,Ďakujem, ďakujem, ďakujem, ďakujem, ďakujem," objímala som oca a vôbec mi nevadilo, že ma tlačia tie všetky haraburdy. Zaregistrovala som len, že mama porazená a nadurdená zasa odkráčala do pivnice.
Ešte pred obedom sme vypratali volieru a potom oco na rýchlo zbúchal dáku búdu. A dohodli sme sa, že zajtra s ním pôjdeme k zverolekárovi a dáme ho vyšetriť.
Dala som si ho teda na obojok a vybrala sa s ním na prechádzku. Cestou som sa zastavila pre svoje dve najlepšie kamarátky: Čerešňu (Miška) a Danku. Žasli na tým, ako som zase presvedčila svojich rodičov o niečom čo je v prospech len mňa....
Čerešňa je z nás troch najstaršia. Je o rok staršia, ale keďže sa narodila na sklonku augusta chodí s nami do triedy. Má blond až plavé vlasy a večne ich nosí v konskom chvoste. Danka je z nás prostredná a hoci ju radíme ako blondýnku jej vlasy sa viac približujú k ryšavej farbe. No a ja najmladšia, hnedé vlasy, čierne oči a asi najurehlenejšia z našej trojky.
Často spolu chodíme von a často tú istú trasu. K ušku potom podobnou cestou okolo polí potom k ďalšiemu potoku a potom do vedľajšej dediny a nakoniec cez polia domov z druhej strany. No a ako to už býva touto cestou sme sa vybrali aj teraz akurát sme mali spoločníka. A trvalo nám to omnoho dlhšie. Cesta k ušku prebehla pomerne pokojne. Babám som hovorila o tom ako som ten čierny uhlík teda skôr poriadny uhoľ stretla a nemohli sme sa ubrániť smiechu. No lenže pri ušku to baby zažili na vlastnej koži a samozrejme. že som sa k nim pridala aj ja. A také celé mokré sme sa vydali k tomu druhému potoku. Slnečnice na poliach už dozrievali. Tak sme si pomysleli, že sa málo usmievajú a začali sme vylupovať jadierka a dávať im smajlíkové ksychtíky.
,,Daní?"
,,Áno Čerešňa?"
,,Kde si?"
,,Tu."
,,Kde tu?"
,,Tu pri takej veľkéj slnečnici."
,,Tých je tu kopec."
,,Ja viem."
,,A kde je Sidi?"
,,Baf!!!"
,,Bože Sida," vykríkla Čerešňa, keď som jej odzadu skríkla pri uchu v slnečnicovom poli. ,,Veď ohluchnem!"
,,A kto hovorí, že to nie je zámer?"
Klasická letná naháňačka v slnečnicových poliach no teraz sme boli štyria a musím uznať, že chlpáčovi to šlo najlepšie. Takmer ho nebolo počuť a nachvíľku dostal prezývku Tichošlap. No na tú sa rýchlo zabudlo. Keď sme sa naháňali v pooraných poliach, už mu nadobro prischlo meno Blesk.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama