Chceš byť nové alebo starové SB? Tak prosím TUTO!
Deti nenávidim všetky tie raťazové komentáre ja vás mám všetkych rada ale fakt na to nejsom....tak pls neposielajťe ok?

5. kapitola - Stella /mukelka, ktorá ma mala rada/

2. prosince 2009 v 20:20 | Sidi |  Rose Black
,,Nie je ti zima?" Opýtal sa ma príjemný ženský hlas.
,,Trochu." Pousmiala som sa.
,,Vídam ťa tu často. Koho tu máš pochovaného?"
,,Nikoho." Pokrutila som hlavou.
,,Ja manžela. Je to už dvadsať rokov." Povzdychla si žena. ,,Nedala by si hrnček horúcej čokolády? Si celá uzimená."
,,A môžem?" Spýtala som sa neveriacky. Doma som totiž čokoládu mala zakázanu.
,,A prečo by si nemohla? Bývam tuto za rohom."


,,Nech ti padne na úžitok." Žena mi podala bielu šálku s čiernou čokoládou.
Poďakovala som a oparne odpila. Čokoláda bola naozaj horúca.
,,Nie sú ti tie topánky malé?" Povedala prezieravo keď sa striedavo pozrela na moje nohy a topánky.
,,Trochu, ale dá sa v nich chodiť."
,,A ten plášť? Samá diera! Bodaj by ti nebola toľká zima. Čo ti mama nevie kúpiť poriadne handry?" Rozhorčovala sa.
,,Mne mama ešte nikdy nič nekúpila." Hlesla som.
,,Ako sa vlastne voláš?"
,,Ja... nemala by som."
,,A to už prečo? Hádam sa ma nebojíš. Pozri ja som Stella Rantelowá. A ty sa ako voláš?"
,,Rose." Šepla som.
,,A druhým."
,,Mama by ma zbila,kebyže vám to poviem."
,,Čo je to za matku?" Krútila hlavou. ,,Vieš čo. Mám tu šijací stroj aspoň ti zaplátam ten plášť a skrátim nech ti je dobrý." Povedala a začala niečo hľadať v skrinkách. Neodpovedala som jej iba som sa pozrela na veľké hodiny, ktoré mala na stene.
,,Prepáčte, ale to asi nebude najvhodnejší nápad."
,,A to už prečo?" Spýtala sa ma keď som si obúvala topánky.
,,Naozaj vám ďakujem. Čokoláda bola výborná ale musím ísť domov. Keby sa matka dozvedela, že som bola vonku mala by som veľký problém." Vytrhla som jej z rúk môj obrovský plášť a vyšla na ulicu. Vyjavene sa cez okno na mňa pozerala.
,,Snáď sa ešte niekedy uvidíme." Zakričala som jej cez sklo a utela domov. Stihla som to tak tak.
Až o necelé dva mesiace sa objavila možnosť ísť zasa von. Neváhala som ani minútu. Schytila som veci a s obrovskou radostou som vykročila na ulicu a pobrala sa na starý cintorín. Stella tam bola. Ako vždy sa skláňala k hrobu svojho manžela. Potichu som sa k nej prikradla a zaťukala na pleco. S nechuťou sa obrátila ku mne, no akonále ma zbadala na tvári sa jej zjavil ľahký úsmev.
,,Ahoj Rose. Už som si myslela, že ťa neuvidím."
,,Ja." Zahľadela som sa do zeme. ,,Chcela som sa vám poďakovať. Tá čokoláda bola výborná." Ešte stále som cítila tú nepatrnú chuť.
,,Veď si si z nej sotva odpila."
,,Ale aj tak bola výborná." Vravela som hľadiac do zeme.
,,Piekla som. Nedala by si si trochu koláča?"
,,Rada."
,,Kedy si naposledy mala zákusok?" Spýtala sa ma, keď som jedla s jej výborného domáceho koláča z lesných plodov.
,,Neviem." Odpovedala som s plnými ústami. ,,Už dosť dávno."
,,Zjedla si takmer celý plech."
,,Naozaj? Tak ja teda." Odsunula som malovaný tanierik.
,,Nie nie tak som to nemyslela. Pokojne si daj. Som len rada. Málokto ho takto ocenil." Usmiala sa a ja som sa znova doňho zakusla. ,,Mám pre teba darček."
,,Pre mňa...ale? Veď nie je žiaden sviatok."
,,Musí byť sviatok, aby sa ľudia mohli obdaruvávať?" Mykla som plecami. ,,Hádam ti padnú." Podala mi krabicu previazanu červenou mašľou.
,,Ale veď to sú... topánky a ako sa nádherne lesknú!" Žasla som.
,,Vyskúšaj si ich, ak ti nebudú sedieť ešte ich môžem vymeniť."
,,Padnu mi ako uliate. Ďakujem." Umiala som sa. ,,Naozaj sú pre mňa?"
,,Sú tvoje! Ale pozri pozornejšie, nie je tam toho viac?"
,,To sú rukavice..."
,,Sama som ich plietla."
,,a... a tričko..."
,,To som ti ušila."
,,a... a Rozprávky bratov Grimmovcov." Prečítala som názov knihy.
,,Tú som našťastie nanapísala."
,,Ale to to... toho je priveľa..."
,,Priveľa? Mojim vnukom sa to zdá primálo."
,,Naozaj ste to robili sama?"
,,Ano."
,,A naučili by ste ma to?"
,,Dobre ale pod jednou podmienkou. Budeš mi tykať."
,,Ano."
,,Tak poď vzadu mám šijací stroj."
K Stelle som chodila zakaždým keď som mohla. Neviem ako sa mi to podarilo ale matka o tom nevedela. Stella ma trpezlivo zaučala do tajov šitia a mne to celkom išlo a hlavne ma to bavilo. Postupne sa na moje šaty dalo aj pozerať. Ani som sa nenazdala a bráško sa vrátil z Rokfortu.
,,No tak rozprávaj! Ako to tam vyzerá?" Dobiedzala som.
,,Nemám čo. Všetko som ti predsa napísal v listoch..." Namietal.
,,Všetko?" Zaskočilo ma. ,,A netajíš mi niečo." Nebezpečne som prižmúrila oči. Jediná užitočná vec, čo som sa od sesternice naučila.
,,Nie."
,,Ani dajakú maličkú drobnôstku?" Vyzvedala som.
,,Ani taku drobnôstku."
,,Hmm. Škoda." Hlesla som.
,,Ale ty hovor! Nič zaujímavé?"
,,No... spoznala som jedného milého človeka." Zašepkala som.
,,To keď chodíš von?"
,,Áno... Volá sa Stella. Je to príjemná babka. Trochu zapácha ale to sa dá. Pozri čo pre mňa kúpila." Priskočila som ku skrini a ukázala mu zaplátané oblečenie. ,,Má taký divný prístroj s ihlou. Šijací sa volá. Pozerám sa ako to robí a občas jej pomôžem a vravela, že sa učím rýchlo."
,,To je dobre, že si našla niekoho. Len musíš byť opatrná." Vravel a hoci sa tváril šťastne, zbadala som v jeho tvári nepatrný strach, ktorý dobre maskoval. Neviem či sa viac bál, že ma matka prichytí alebo Stella nie je ten pravý človek, s ktorým by som sa mala stýkať, alebo mal strach, že sa mu vzďalujem.
Prázdniny ubehli ešte rýchlejšie. Chodila som za Stellou a pritom sa snažila užiť si brata čo najviac. Ani som sa nenazdala a bolo aj po mojich narodeninách, aj po prázdninách a aj po prvom septembri. Opäť som zostala sama. Našťatie ma sesternica veľmi cez voľné dni nezbila a tak som už čoskoro mohla chodiť za Stellou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 MatCruish MatCruish | E-mail | Web | 8. srpna 2018 v 1:42 | Reagovat

buy accutane v-drugstore  <a href=http://ciali5mg.com>cialis generic</a> Informacion Sobre El Viagra Tadapox Tadalafil Dapoxetine Onlines Std Pills

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama