Chceš byť nové alebo starové SB? Tak prosím TUTO!
Deti nenávidim všetky tie raťazové komentáre ja vás mám všetkych rada ale fakt na to nejsom....tak pls neposielajťe ok?

7. kapitola - Posledné čakanie neúspešné /jedenáste narodeniny/

2. prosince 2009 v 20:24 | Sidi |  Rose Black
Nekontrolovalo sa to, v noci sa to písalo, prosím....prepačílo
O hrade, menom Rokfort, na ktorom sa nachádza čarodejnícka škola som počúvala od malička. Vedela som si to predstaviť, z obrázkov, z rozprávania, zo snov. Ale jediná vec, ktorá ma od toto úžasného miesta delila bol môj vek. Ešte aj to leto som mala desať, hoci bráško tam bol už 2 rok. Cítila som sa sama. Bez neho, bez Stelly, bez lásky. A jediná vec, na ktorú som myslela bolo: PREČO?


Matka ma síce už nikam nepustila, ale ja som sa o to veľmi nepokúšala. Bola som raz vonku v lete. Pri Stellynom hrobe. A potom už nikde. Zostala som zavretá v mojej podkrovnej izbičke. Vychádzala som z nej iba keď ma matka zavolala k práci. Inak som sa celý čas pozerala von tým malinkatým okienkom. Videla som ako padali listy, potom sneh a ako na strome kvitli puky. Nevedela som o svete, iba som hľadela do neba a úpenlivo stískala pána L. Časom mu dorástlo uško aj ňufák. Oko sa mu zahojilo a aj som mu opravila jeho plyšovú nohu.
S bráškom som si písala trochu pomenej. Vravel, že Jamesa-jeho naj kamoša, zobrali do metlobalového družstva spolu s ním, takže majú veľa tréningov. (,,Tie školské metly sú príšerné. Našťastie mi James dovolí zalietať si na jeho úžasnom ometle.") Písal aj o dievčatách, že sú veľmi pekné. A pevne verí , že ja sa pridám k tým najkrajším. Vysmiala som ho. List v ktorom písal o učiteľoch som nedočítala. Rozmaznanec mi vletel do izby a začal mi niečo hystericky kričať do ucha.
V jedno odporne horúce letne popoludie som drhla dlážku v kuchyni. Snívala som s otvorenými očami. O Šikmej uličke. Ako budeme kupovať knihy, ako pôjdeme do preslávenej banky plnej strach naháňajúcich škriatkov, ako si budem skúšať habit a ako sa najeme v deravom kotlíku. Áno, Šikmá ulička bola jeden z dôvodov prečo som sa na Rokfort tešila. Už len aby prišiel ten list. Veď už
som mala jedenásť.
,,Hej! Ty tam dole!" Ozvala sa matka zhora. ,,Na tu máš. To je Bellatrixin prvý habit." Nestihla som si ani uvedomiť, moju tvár zahaľovalo niečo čierne Máš ten muklostroj tak si to sprav. A hore sú knihy po tom chrabromilskom červovi ." Povedala chrapľavým hlasom. ,,A tu je lístok na vlak. Odchádza o desať dní." Oznámila surovo. Ako to že ten list má ona? Ona si čítala môj list z rokfortu?! ,,Potom budeš pod splývacím kúzlom aby, ťa nik nevidel. Aspoň uvidí môj drobček vláčik do Rokfortu." Poslednú vetu povedala medovým hláskom a pohladila Rozmaznanca po vlasoch. ,,Ten vlak by mali potom spáliť. Ja by som si už nikdy nesadla do niečoho v čom sa viezla špina ako si ty." A vtedy mi to všetko dalo konečný zmyslel. Nepôjdeme do Šikmej uličky a oni sa ku mne nepriznajú a nebudem si môcť veselo vykračovať po chodníku vedľa brášku a nebudem sa s ním môcť rozprávať a ťahať ho za chrbát ako som to vždy robila. Prečo? Prečo? Ja som sa len chcela prejsť po ulici! Iba ísť po kamenitom chodníku! IBA ISŤ! A v tom mi vyhŕkli slzy. Stekali mi po líci a nedokázala som ich zadržať. Vedela som, že je to maličkosť, za ktorú sa neplače. No ony sa valili stále viac a viac.
,,Čo? Ty reveš? Na čo si tú dlážku umývala? Opováž sa ju znova zamokriť! Snáď si nemyslela, že ťa nedajbože zoberiem na nástupište len tak. No ešteže čo!! Alebo si si namýšľala, že pôjdeme nakupovať?! Nové veci???! Pre teba!!? Ty čo si o sebe myslíš ty fracek špinavý? Ja mám na teba míňať svoje peniaze!!! Ha?!! Ty jeden zasraný...!" Jediné čo si pamätám je hrozná bolesť na líci, bratov krik a tmu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama