Chceš byť nové alebo starové SB? Tak prosím TUTO!
Deti nenávidim všetky tie raťazové komentáre ja vás mám všetkych rada ale fakt na to nejsom....tak pls neposielajťe ok?

Svetlo červenej ľalie

13. prosince 2009 v 16:40 | Sidi |  Zaškodnícke jednorázovky
NO... deti ja som chorá a chorá tak že ledva jem a dýcham hlavne že sa zajtra trepem do školy...
Takže je sa moc nečínnim v písaní lebo ležím v postely a ten notebook sa mi fakt nechce vyťahovať ale! ale pokročila som v hrubom písaní .. čiže nieže by som stála len to prosto neni v compe...:(
Preto to ešte nejakú tú chvíľku potrvá , tak zatial pridávam ďalšiu jednorázovku.... komenty?


,,Nájsť vysnívanú osobu...."

Slnečné lúče toto leto mali opäť čarovnú moc. Len čo sa dotkli oblohy, zaliali ju krásnym svetlom. Postupne premieňali oblaky z tmavých na červené, oranžové až boli žlté. Tak prenikavo žlté, že sa dali nazvať iba bielymi. Svetlo nakoniec zalialo všetko okolo seba. V toľkej žiare hrala tráva všetkými odtieňmi zelenej, aké len poznáte. Jas nového dňa zobudil vtáky a tie štebotom prebudili ostatných. Onedlho rieka neodrážala iba obrazy stromov a prelietavajúcich vtákov, ale aj detí a ich rodičov. Ihrisko zaplnilo výskanie a hlasná vrava. Obyčajný letný deň sa zmenil na krásne nedeľné predpoludnie.
Na opačnej strane rieky, kde sa týčili komíny fabriky, to vôbec nepripomínalo krásny víkend. Do malého ošarpaného domu, cez zatiahnuté okná, len veľmi ťažko prenikalo slnko. Zanedbaná predzáhradka nehrala toľkými odtieňmi zelenej. Vnútri bolo cítiť zatuchlinu. Malý chlapec sa krčil v tmavom rohu malinkej izby. Krik sa rozoznieval v celom dome a on si pred ním zapchával uši. Nepomáhalo to. Jednostaj počul mužský hlas, ako opilecky kričí: ,,Patríš do ústavu! Nie si normálna! Ani ty, ani ten panghart!"
,,Je to tvoj syn!" To ženu stálo ďalší z mnoho tupých úderov do tváre.
,,Si pobehlica! Ako si dovoľuješ ma takto uraziť?!"
Chlapec nevydržal. Nezobudil ho príjemný hlas ako ostatné deti v jeho veku. Ale krik, ktorý neprestával ani teraz. Vstal a pomaly prešiel popri posteli. Tvorila ju matrac a moľami prežratá prikrývka. Zámerne sa držal čo najďalej odo dverí. Netúžil, aby ľudia za dverami zistili, že sa rozhodol odísť. Postavil sa na stoličku, otvoril okno. Preliezol von a po prvý krát za dnešný deň pocítil na svojej bielej tvári slnko. Chvíľu musel žmúriť, aby si jeho oči zvykli.
Mesto zalievalo šťastné výskanie ľudí. Ľudí, ktorých nenávidel. Boli rovnakí ako jeho otec. Každý jeden bol mukel. A všetci sa tvárili, že sa mu vyhýbajú. No v skutočnosti sa on vyhýbal im. Želal si iný svet. Najradšej by žil medzi svojimi. Nemá kam ísť a vďaka jeho otcovi musí zostávať tu. Tu - tam, kde ho nikto nechápe. Nevedia o ňom nič, ale odsudzujú ho. Keby chcel, vysvetlil by im to, no na niečo také ich až príliš nenávidel. Keby aj, neverili by mu. Sú taký hlúpi, že si nevšímajú podstatné veci.
Niekde v hĺbke srdca túžil. Túžil po niekom, kto by mu rozumel. Kto by bol taký istý ako on. Lenže tú túžbu v jeho srdci zatienila nenávisť k okolitým ľudom. Preto si ju neuvedomoval.
"Lily, už sme o tom hovorili." ozval sa ženský hlas.
,,Hoci netuším, ako si sa to naučila, už je naozaj neprístupné, aby si nástojila na skutočnosti takýchto trikov!" Karhal muž.
,,Ale, ja..." Snažilo sa brániť červenovlasé dievčatko.
,,Mladá dáma, kúzelnícka show je sice krásna, ale toto by už naozaj stačilo." Matke sa zjavila červeň v lícach.
,,Lenže to nie sú triky. Koľko krát vám to mám opakovať?"
,,A koľko krát ti to musíme hovoriť my?" Zahriakol ju otec. ,,Ideme domov!" Vyhlásil rázne. Koniec debaty bol neodvratný.
Dievčatko zvesilo hlavu, odhodilo halúzku a smutne kráčalo za rodičmi a sestrou. Chlapec náhodou začul rozhovor. Pri nohách mu ležala zosušená halúzka. Zobral ju do rúk. Na jej konci sa v lúčoch svetla leskol krásny biely kvet. Chlapcovi poskočilo jeho malé srdiečko. Vedel, čo to znamená. Našiel niekoho, kto je taký ako on. Konečne nejaký čarodejník medzi muklami.

***

Malá červenovláska odbehla od sestry do kríkov. Rozhliadla sa, či je na ihrisku ešte niekto. Bolo prázdne, iba jej sestra sa húpala.
"Psst, Severus." Dúfala, že si menom zapamätala správne. ,,Si tu?" Bola nervózna a stále sa obzerala, či ju sestra neuvidí.
,,No." Ozvalo sa tiché ohlásenie chlapca spoza kríkov.
Lily sa usmiala. "Vedela som, že nás budeš špehovať."
Chlapec si založil ruky na prsia a otočil hlavu. ,,No a?"
,,Nie, nie. Tak som to nemyslela." Obzrela sa smerom k Petúnii. ,,Vieš," začala znova. ,,Ja - ja ti verím."
Severus prudko otočil hlavu. Zadíval sa do jej očí. V tých jeho žiarili iskry.
,,Mmohli by sme sa stretnúť zajtra?" zas sa obzrela. Petúnia si nič nevšimla. ,,Naši pôjdu preč, tak by si mi mohol o tom mohol porozprávať."
,,Lily, čo tam robíš?"
Červenovláska znervóznela. ,,Hľadám, ehm sponku. Áno sponku!" Znova sa otočila na Severusa. ,,Platí?"
Prikývol. Nevedel, čo za pocit koluje v jeho tele. Snáď to bola radosť. Možno to bolo niečo viac. Jediné, čo vedel isto, že Lily uverila. Dal si záležať na predstavení jeho sveta.

***


"nie je všetko,..."

Sedel v knižnici. Nebolo v nej ani prítmie ani šero, ale on si schválne vybral ten najtmavší kút v celej miestnosti. Knižka ledva držala pokope, lenže on ju napäto držal v bielych kostnatých prstoch a dychtivo hltal každé slovo.
,,Baf!"
Severus sa mykol, až nadskočil ,,Merlin, Lily!"
Zasmiala sa. ,,Vždy si tu. V najtmavšom kúte zažratý do najtmavších kníh." Sadla si k nemu chrbtom, vyložila nohy na lavicu a hlavu oprela o jeho rameno. Zatvorila oči. ,,Nemal by si namiesto čiernej mágie študovať niečo na VČÚ?"
,,Veď je len október."
,,Vidíš a ja už mám zmáknuté čarovanie."
,,Si blázon." Uškrnul sa chlapec.
Nastalo ticho. On čítal, ona ležala so zavretými očami. ,,Kvôli tým blbcom som sa celú noc nevyspala." Ozvala sa nakoniec. ,,Myslela som si, že si Remus mení službu kvôli niečomu inému. Vieš rande, štúdium alebo hocičo iné. Nie, on sa s nimi fláka."
Severusovi bolo jasné, o kom hovorí. Nemusela povedať ani ich mená. Síce sa tváril, že číta, ale v skutočnosti napäto počúval. Počúval a počúval, ako Lily, opretá o jeho rameno, rozpráva. Miloval jej hlas. Ešte viac, keď nadávala na Pottera. Bol rád, že jeho najväčšieho soka nenávidí. Sok, nazval ho tak. Žeby si naozaj robil nádej? Nie, rýchlo tieto myšlienky zahnal preč. On a Lily, nie, sú dobrí kamaráti. Má ju rád. Alebo žeby ju mi-miloval?
,,No a potom som ich poslala do spální. Pochybujem, že tam šli. Čo nechápu, že by sa mohli radšej rozprávať o tom koľkátky, ktorá má?" Severusa pri Liliných slovách zamrazilo. Neuveriteľne rýchlo dospela. ,,Alebo iných veciach, čo im chodia po rozume. Ale nie, oni sa musia nadránom prechádzať pri zúrivej vŕbe. Kvôli nim som musela chrabromilu strhnúť 50 bodov." V hlase jej zaznela utrápenosť. ,,Práca prefekta je omnoho horšia, ako som si myslela."
Severus sa usmial. ,,Ale ide ti to."
Opäť zavládlo ticho. Chlapec sa ponoril do čítania a dievča so zavretými očami doháňalo prebdetú noc. Zrazu sa prudko zvrtla. ,,Sev." Oslovila ho. ,,Nechcem, aby si skončil ako oni." Prehovorila vážne Lily. Jej zelené oči uprene hľadeli do tých jeho.
,,Ako kto?" Spýtal sa zarazene.
,,Avery, Crabbe, Blacková, Malfoy," preglgla naprázdno, ,,Voldemort."
Severus sklonil hlavu. "Vieš, Lily, ja..."
,,Mám rád čiernu mágiu." Dokončila zaňho. Snažila sa mu pozerať do oči, ale uspešne sa jej pohľadu vyhýbal. ,,Viem to veľmi dobre. Nezazlievam ti to. Nebránim ti v tom. Len neskonči ako oni."
,,Ale ich fascinuje rovnako ako mňa."
Detinský argument Lily neakceptovala. ,,Robia hrozné veci. Nestaň sa takými, ako sú oni. Nechcem, aby si ubližoval nevinným."
Mali toľko vecí spoločných, už od mala. Boli si neuveriteľne blízki. Jedna vec ich však diametrálne rozlišovala. Názor na temnú mágiu. Uvedomoval si, že raz ich to môže rozdeliť. Navždy. Zaprisahal sa, že to nedopustí. Nestratí jedinú osobu, ktorá mu rozumie. Osobu, ktorú tak dlho hľadal. Jediného človeka, ktorého mal skutočne rád. Nedopustí to a tak len nemo prikývol. Na jej ružovkastej tvári sa zjavil úsmev.
,,Pozri Sirius, koho to tu máme?!" Ozval sa hlas spoza nich.
,,Vyzerá to na jednu z tých romantických chvíľok." Odpovedal mu kamarát.
Strapatý chalan si sadol obkročmo na lavicu medzi Lily a Severusa.. ,,len dúfam, že to nie je niečo ako ľúbostné vyznanie." Otočil sa smerom k Lily. ,,To by som neprežil." Pokračoval, hoci Lily prekrútila očami. Priblížil sa k nej a jemne ju chytil za bradu. ,,Evansová, ja ťa totiž..."
Takmer sa ich pery dotkli, ale Lily vycapila na Jamesovú tvár ruku a odtiahla ho od seba. ,,Miluješ?"
James si roztrapatil už aj tak dosť strapaté vlasy a doširoka sa usmial. ,,No, hej."
,,Odpáľ Potter."
,,To nejde." Usmial sa strapatý chalan. Lily iba nadvihla jedno obočie. ,,nemám to...ako sa to len povie?" Pohľadom zablúdil k Siriusovi stojacemu obďaleč. Ten sa poškriabal na hlave a vykoktal: ,,Prušný rach?"
,,Presne! Nemôžem odpáliť, lebo nemám prušný rach." Predniesol James a hrdo si založil ruky na prsiach.
Lily sa tlmene smiala. ,,Nemyslel si náhodou pušný prach?"
Hrdý výraz na Jamesovej tvári vystriedal prekvapený. ,,Možno." Povedal zamyslene.
,,Môžeš odpáliť?" Povedala vážne. James chcel niečo povedať takže sa Lily radšej postavila a chytila Severusa. Nevšimla si, že ho chytila červeň. ,,Poď ideme. Nebudeme strácať čas s takými indivíduami." Vykročili. Lily sa zastavila pri Remusovi, ktorý sa ospravedlňujúco pozeral do zeme. ,,Nedokážem pochopiť, prečo sa taký inteligentný človek ako ty, zahadzuje s ľudmi, ktorý mu nesiahajú ani po členky. Myslela som, že voľný čas využiješ na niečo lepšie, ako na prechádzku pri splne s nimi."

***

" ešte sa treba uistiť,..."

Vyletela z Veľkej siene. Všimol si to a bez ohľadu na nedojedené raňajky odišiel za ňou. V poslednej dobe aj tak jedeniu veľa nedával. Rozbehol sa za červenými vlasmi. Dav ich takmer pohltil ale o čosi ďalej ju dobehol. Vedela, že ju sleduje a on vedel, že to vie.
,,Lily stoj. Chcem sa s tebou porozprávať."
Zastala, obrátila sa a keď mu hľadela do oči, až vtedy si uvedomil, že v tých jej chýba tá povestná láskyplnosť. ,,Nemáme sa o čom."
Chcela sa otočiť, ale on ju chytil za ruku a obrátil si ju k sebe. ,,Chcem sa ti ospravedlniť."
Zhlboka sa nadýchla. ,,Ospravedlniť? Myslíš si, že ti odpustím?"
Mlčal.
,,Koľko krát som ti už odpúšťala? Začalo to, keď si na Petúniu zhodil ten konár a skončilo, keď si sa vyhrážal tým malým prváčikom. Odpúšťala, ale nezabudla. Jediný dôvod, prečo som to robila bolo, že som verila, že za to nemôžeš. Že tá túžba po čiernej mágii je silnejšia. Verila som, že by si nikdy nedokázal nikomu ublížiť, nikomu vedome. Že sú to len náhodné obete." Povedala na jeden nádych. ,,Verila som," preglgla naprázdno, "Verila som, že by si neublížil nikomu blízkemu. Ale teraz si ublížil mne. Myslela som, že sme si blízki." Vravela a rozhadzovala pri tom rukami. V hlave sa jej rojili myšlienky a veci, ktoré by chcela povedať. Hovorila jednu za druhou a vôbec netušila, či je to správne. Len dúfala v dôležitosť vecí, ktoré rozpráva. ,,Ale to by mi až tak nevadilo. Jediné čo mi vadí je, že si porušil sľub. Sľúbil si mi, že sa nestaneš takým, akými sú smrťožrúti. Stal si sa jedným z nich, aj keď nemáš temné znamenie." Lily sa otočila na odchod, no Severus ju znova chytil za ruku. Teraz ju to už zabolelo.
"Mrzí ma to." Povedal dôrazne.
Lily zúžila oči. "Pusť ma." Povedala bez akéhokoľvek citu v hlase.
Severusova ruka zostala na mieste. ,,Nie som taký ako oni."
"Pusť ma." Uvedomila si to. Stratila k nemu všetku dôveru. Jednoducho sa pominula a s ňou aj priateľské puto, ktoré ju s ním spájalo. Vedela, že raz jej za tým bude ľúto, ale teraz cítila iba chlad. Stále zvieral jej ruku. Chcela siahnuť po prútiku, lenže v tom okamihu Severusovu ruku odtiahla iná ruka. Lily konečne pocítila úľavu.
,,Povedala, aby si ju pustil."
,,Nepleť sa do toho, Potter." Zasyčal Severus.
Lily si všimla opodiaľ stojacich Siriusa, Remusa a Petra.
,,A prečo by som nemal?"
Severus sa pozrel na červenovlásku. Očakával zvyčajnú reakciu. Namiesto nej mu opätovala nepríjemný pohľad. ,,Nevidím dôvod, prečo by som ťa mala chrániť. Potter má výnimočne pravdu. Zabudol si na jednu vec." Vravela smerom k Severusovi. "My dvaja už nie sme priatelia." Otočila sa a odišla. Nevšímala si, čo nahnevane vravel Potter Severusovi. Ignorovala záblesky kúziel. Zašla za roh a keď si bola istá, že ju nik neuvidí, utrela si slzy.

***

" že aj ona hľadá teba."

Mal plné ruky kníh. Tohtoročná jar sa niesla v znamení učenia sa na záverečné skúšky posledného ročníka Rokfortu. On však myslel iba na jednu vec. Tento rok je posledný. Je to posledná šanca, kedy by sa s ňou mohol udobriť. Stále dúfal, že ju nestratil navždy. Veril, že to boli iba prehnané emócie. Nádejal sa, že keby zašiel za ňou teraz,určite by sa to dalo do poriadku. Chcel, aby sa to dalo do poriadku. Musia byť opäť najlepší priatelia. Zaprisahal sa a on prísahu dodrží. Nezniesol ani predstavu, že by odišiel z Rokfortu a ju stratil nadobro. Znova by zostal sám. Nechcel zažiť to odsudzovanie, to pohŕdanie. Bola jeho jediným svetlom, ktoré mu svietilo, aj keď sa s ňou nestretával. Vedel, že ak to nestihne do konca školského roku, už nikdy sa s ňou nestretne. Musí to urobiť čo najskôr.
Už teraz sa tešil na ďalšie chvíle strávene s ňou. Jediné, čo o nej vedel za tie necelé dva roky, bola iba klebeta, ktorá sa šírila po Rokforte. Vraj začala chodiť s tým rozmaznaným faganom Potterom. Neveril z toho ani stotinu. Ona by si s ním nikdy neprehodila ani milé slovko. Pri tom, ako sa k nemu chovala celé tie roky, bol tento predpoklad úplne nepravdepodobný. Áno, tak veľmi sa teší na opätovné rozhovory s ňou.
Kráčal chodbami Rokfortu a v hlave mu zneli slová, ktoré jej pri najbližšej príležitosti povie. Aj teraz sa mu chvel žalúdok nervozitou. Zabočil. Túto skratku poznalo iba málo ľudí a on už aj tak dosť meškal. Urobil pár krokov a rýchlo sa vrátil. Dýchalo sa mu sťažka. Nemohol uveriť tomu, čo videl. Opatrne sa nahol tak, aby ho nezbadali, aby sa presvečil, či to čo videl, je pravda. Nepríjemné sa stalo skutočnosťou. Boli to naozaj oni. Boli tak blízko seba. Bozkávali sa. Hladil jej tie krásne červené vlasy. Nebránila sa. Naopak užívala si to. To nie je Lily Evansová. To nie je tá osoba, ktorú tak dlho hľadal. Ktorá mu ako jediná dávala nádej, rozumela mu a robila ho šťastným. Pravá Lily Evansová by Potterovi jednu vrazila. Ako sa opovažujú?! To mal byť on! To predsa on jej mal hladiť vlasy! Boli najlepší priatelia! Boli spolu šťastní! Rozumeli si. Namiesto neho sa zahadzuje s najväčším nafúkancom pod slnkom! Ako mu to len mohla urobiť?!
Jeho nechty vyryli do knihy hlboké ryhy. Zúril, bol nahnevaný, najradšej by tam vletel a niečo urobil. Niečo veľké. Lenže hnev a žiarlivosť boli omnoho menšie ako sklamanie a nešťastie, ktoré v tej chvíli pociťoval. A tak namiesto veľkých činov mu po líci stekala jedna slza za druhou a on s vedomím, že je zase sám, odišiel na druhú stranu zbavený nádeje na obnovenie krásneho priateľstva.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 nanachan nanachan | Web | 13. prosince 2009 v 17:31 | Reagovat

OMGGGGG, uzasneeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee sidi XDD omg, dalsiu cast pliiiz  XDDD

2 Druid Alaron Druid Alaron | 13. prosince 2009 v 17:32 | Reagovat

Veľmy pekná stránka a skvelí dej tohto príbehu (Svetlo červenej ľalie) len tak ďalej.

3 Druid Alaron Druid Alaron | 13. prosince 2009 v 17:34 | Reagovat

[2]: Za chybu (velmy) sa ospravedlňujem. Nejako mi to tam skočilo, hoci nechtiac.

4 nanachan nanachan | Web | 13. prosince 2009 v 17:44 | Reagovat

ouu XDDD, poviem ti ze ani ja sa nevyznam XDDD, ved to mi pomahala Niky XDDDD
a ty si to citala? X_X bo ? XD to jak , ved ani Naive singer to necita, a ty si to .... no ,
a skodaaaaaaa ze nebude pokracko jooj :(

5 Peťa Peťa | Web | 13. prosince 2009 v 18:03 | Reagovat

Pekné  :-)

6 pepenka5 pepenka5 | E-mail | Web | 13. prosince 2009 v 19:28 | Reagovat

Veľmi krásne... Hlavne ten začiatok bol nádherný... Nehovorím, že koniec bol zlý... Len mi prišlo ľúto Sevieho :D

7 Sam Sam | E-mail | Web | 14. prosince 2009 v 16:25 | Reagovat

jé super :D:D pána, tak dlho som už nečítala nič s Harrym :D:D Super :D:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama